Žiaci a učitelia sú v dnešnej dobe konfrontovaní tlakmi, ktoré ešte pred niekoľkými desiatkami rokov neexistovali, resp. neobjavovali sa v takom rozsahu ako dnes. Podľa štatistík 10 až 15 % detí vo svete čelí poruchám v oblasti správania alebo učenia sa. Z tohto dôvodu sú učitelia nútení aktívne pristupovať k identifikovaniu špecifických výchovných a vzdelávacích potrieb žiakov skôr než ich žiaci výrazne zaostanú. Efektívne používanie intervenčných postupov, metód a stratégií v oblasti vzdelávania môžu učiteľovi pomôcť odhaliť slabé miesta jeho žiakov a vykonať včasnú nápravu v problematickej oblasti vzdelávania.

Čo možno chápať pod pojmom intervencia? Z. Kolař a kol. (Výkladový slovník z pedagogiky, 2012) definujú intervenciu ako zásah, poväčšine zvonku, do vnútorných záležitostí napr. skupiny alebo osobnosti. Ide o vstup inej osoby s cieľom pomôcť riešiť problém, zvládnuť určitý proces, pochopiť súvislosti. Pedagogickú intervenciu špecifikuje ako vstup učiteľa alebo vychovávateľa do procesov učenia, zvládania obsahu vzdelávania, do procesov zvládania problémov. Intervenčné zásahy vychovávateľa, učiteľa sú vopred plánované, ale môžu takisto aktuálne vyplývať zo situácie. Ide o pozitívne vstupy zamerané na pomoc žiakovi, rovnako aj vstupy inhibičnej povahy.

Intervenčné programy v samotnej podstate nie sú novým fenoménom. V oblasti psychologických vied ich bolo možné zaregistrovať na našom území už koncom 19. storočia. Intervenčné programy patria medzi skupinové formy vzdelávania s možnosťou využitia rôznych metód. Sú postavené na základných princípoch interpersonálneho učenia, skupinovej súdržnosti a dynamike. Ich sila spočíva tiež v prežívaní autentických emócií pri spracovaní zážitku. Princíp učenia sa spočíva v osobnej skúsenosti a jej reflexii. Intervenčný program preto možno nazvať aj variant zážitkovej a sebaregulačnej formy učenia sa. Okrem interpersonálneho učenia rozvíjame aj individuálnu prácu, ktorá je veľmi podstatná pri spracovávaní informácií a emócií.

Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V nami zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku. Intervencia má charakter dvoch súčasne pôsobiacich postupov práce:
1. práca s textom,
2. rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho procesu).

Práca s textom: myslí sa práca v troch etapách čítania a to pred, počas a po čítaní textu. Práca s textom sa mnohokrát zamieňa za prácu s testovými úlohami, čím neučíme žiaka pracovať s textom, resp. nerozvíjame porozumenie, ale zisťujeme alebo testujeme porozumenie, teda či žiak textu porozumel. Takýto typ práce s testovými úlohami nepovažujeme za intervenčnú prácu s textom. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, rozvíjanie motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu, resp. prežívanie a skúsenosť žiaka s prácou s textom prostredníctvom rôznych techník, aktivít a pod.
Rozvíjanie prediktora znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia. Napríklad v prvej intervenčnej jednotke začíname s najjednoduchším kognitívnym procesom, a to s pozornosťou a koncentráciou. Rozvíjame ho tak, že sa súčasne pri práci s textom koncentrujeme aj na rozvíjanie daného prediktora v intervenčnej jednotke. V ďalšej jednotke pridávame pamäť a takto postupujeme až do záverečnej práce s kritickým myslením.
V súvislosti s výberom prediktorov treba uviesť, že skôr než sme začali so zostavovaním intervenčného programu, sme výskumne zisťovali, aké činitele sa spolupodieľajú na rozvíjaní čítania s porozumením, teda ktoré činitele podporujú porozumenie textu v materinskom alebo cudzom jazyku. Z výskumu sa nám prejavilo spolupôsobenie uvedených prediktorov s úrovňou čítania s porozumením (s výkonom v čítaní s porozumením). Zistili sme, že najväčší podiel vplyvu na čítanie s porozumením má vnímanie jazykových prostriedkov, kognitívna štrukturácia a z časti tolerancia nejednoznačnosti. Vychádzali sme tiež z kognitívnej teórie učenia sa, t. j. ktoré kognitívne procesy predchádzajú prediktory s najväčším podielom vplyvu, a ktoré vyššie kognitívne procesy po nich nasledujú. Na základe týchto vedeckých hypotéz a výsledkov výskumu sme určili, ktoré prediktory budeme v intervenčnom programe rozvíjať, resp. ktorými prediktormi budeme intervenovať porozumenie čítaného textu. Charakteristiku jednotlivých prediktorov podrobne približujeme v publikácii E. Stranovská – A. Ficzere: Intervencia a prediktory čítania s porozumením. Praha: Verbum, 2020.

V priebehu riešenia projektov boli vytvorené nasledovné intervenčné programy:

Intervenčný program čítania s porozumením pre slovenský jazyk v primárnom vzdelávaní
Intervenčný program čítania s porozumením pre slovenský jazyk v nižšom sekundárnom vzdelávaní
Intervenčný program čítania s porozumením pre maďarský jazyk v primárnom vzdelávaní
Intervenčný program čítania s porozumením pre maďarský jazyk v nižšom sekundárnom vzdelávaní
Intervenčný program čítania s porozumením pre anglický jazyk : úroveň A2
Intervenčný program čítania s porozumením pre anglický jazyk : úroveň B1
Intervenčný program čítania s porozumením pre nemecký jazyk : úroveň A2
Intervenčný program čítania s porozumením pre francúzsky jazyk : úroveň A2
Intervenčný program čítania s porozumením pre španielsky jazyk : úroveň A2 (v príprave)